martin glvac

Žijeme v normálnej krajine, alebo máme nenormálnych politikov?  Pred piatimi mesiacmi Dzurinda so Sulíkom sami položili vládu. Namiesto toho, aby žiadali ľudí o odpustenie, pokračujú v ďalšej deštrukcii spoločnosti a vyhlasujú, že do vlády s Robertom Ficom nepôjdu. Dokedy bude na Slovensku účinná politika: Byť proti niekomu, vyvolávať nepriateľstvo a zlosť? Každá strana by mala mať ambíciu podieľať sa na moci. SaS aj SDKÚ však už vopred oznamuje svojim voličom, že sa  tejto ambície zrieka. Na čo je potom dobré voliť takéto strany? Len preto, aby sa Slovensku otočili v ťažkých časoch chrbtom,  prizerali sa, kritizovali a robili zle, len aby bolo ešte horšie. Ak chcú takto pomôcť Slovensku, tak prosím zastavme SDKÚ a SaS.

Asi bude pravda, čo sa hovorí, že roky v politike deformujú človeka, stráca kontakt s reálnym životom a zostávajú mu určité zlozvyky, ktoré už nedokáže prekonať. A taký je asi aj prípad Mikuláša Dzurindu. Politika, ktorý sa postavil v roku 1998 proti Vladimírovi Mečiarovi v boji o charakter štátu a demokraciu.

Doba odvtedy výrazne pokročila, no zostal nám ten istý Mikuláš Dzurinda. Politik, ktorý má všade nepriateľa, aj vo vnútri strany, naposledy Ivetu Radičovú a smerom navonok okrem iných aj Smer – sociálnu demokraciu. Bolo tomu tak v roku 2006, keď Smer vyhral voľby a zostavil vládu, aj vo voľbách v roku 2010. Dzurinda stále maľoval čerta na stenu. A nie je tým čertom práve on? Dlhodobo najnedôveryhodnejší politik na Slovensku, politik, ktorý pod paľbou toľkých škandálov chce stále určovať nepriateľa.

A podobne predseda SaS Richard Sulík, ktorý si myslí, že byť proti je „hippie“. Povalil vládu, podobne ako Dzurinda zápasí nielen s klesajúcimi preferenciami, ale aj škandálom, že neoznámil korupciu pri voľbe generálneho prokurátora a dopustil sa tak trestného činu.

Politici, ktorí si sypú popol na hlavu nám budú určovať, kto je nepriateľ?  Politika je umením kompromisu, o hľadaní riešení pre pozitívne smerovanie krajiny a lepší život jeho občanov. SDKÚ a SaS sa tejto šance vzdali. Po 19 mesiacoch vládnutia odhodili SaS a SDKÚ dôveru ľudí do smetného koša. Teraz im odkazujú, že síce chcú ich hlasy, ale už nehovoria, že o vládnutie veľmi nestoja.  A keď im  to voliči umožnia, budú pokračovať v deštrukcii, tak ako to celkom istotne bude robiť aj Igor Matovič. Nie ste to práve vy, tí nepriatelia štátu?
Smer nepriateľa má. Krízu. Tá trápi ľudí. Nie čerti namaľovaní na stene.  Chceme spájať nie rozdeľovať.