martin glvac

Samo – pád vlády Ivety Radičovej bol len vrcholom neschopnosti vládnuť. Pravicový zlepenec (4 strany + 2 frakcie + individuálni poslanci) bol programovo, odborne i personálne nepripravený vládnuť už v roku 2010, keď sa dostal k moci. Potom sme mali možnosť sledovať v priamom prenose vládnutie metódou pokus – omyl, hádky, intrigy, škandály a kauzy. Vládnuci politici sa úplne zahľadeli do seba.

Výsledkom slabej vlády je rastúca nezamestnanosť a strata istôt občanov, že štát dokáže zmierniť dopady hospodárskej krízy aspoň na tých najzraniteľnejších – mladých ľudí a seniorov. A to už nehovorím o očakávaniach podnikateľov na zlepšenie podnikateľského prostredia, na zvýšenie vymáhateľnosti práva, zlepšenie úrovne zdravotníctva, sociálnych služieb, školstva, či efektivity práce polície. Veľké plány boli prezentované pred objektívmi kamier, dnes už nikto z ministrov nezvolá tlačovku a nepovie prečo vlastne skoro nič nesplnil….

Deštrukcia pravicovej vlády na téme euroval priniesla veľmi tvrdú rétoriku medzi jednotlivými pravicovými stranami. Poobviňovali sa navzájom, vynadali si do neschopných, neskúsených, presluhujúcich, skorumpovaných a neviem ešte akých. A najmä si už nevedeli predstaviť ďalšiu spoluprácu. Dokonca ju kategoricky vylúčili!

Potom prišla Gorila, Sasanka a rôzne prieskumy verejnej mienky, ktoré ukázali realitu, že pravica radikálne stráca dôveru občanov. Ľuďom sa otvorili oči. A to vyvolalo v mnohých pravicových politikoch doslova existenčnú triašku. Nevedia si oni už predstaviť reálny život bežného občana a preto sa chcú pri moci udržať stoj čo stoj. A vymýšľajú rôzne finty. Žitňanskú Dzurinda vystrčí ako živý terč pred seba, Mikloš sa po fiasku na daňových úradoch naoko zriekne svojho kamaráta Mikulčíka, Sulík ľutuje stretnutia s Kočnerom a to, že chcel povaliť Radičovú a nahradiť ju práve Miklošom.

Určite sa ešte dočkáme ďalších falošných krokov, ktoré majú pomýliť voliča a dať vlkovi tvár baránka. A s blížiacimi voľbami sa nám aj mení rétorika pravicových strán, v strachu o seba už nevylučujú vzájomnú spoluprácu. Dokonca ju považujú za to najlepšie pre Slovensko. Aká arogancia a pýcha!

Naozaj si myslím, že po voľbách sa pravica za každých okolností pokúsi zostaviť vládu. 
V tomto je Mikuláš Dzurinda majster – ani raz nevyhral voľby a trikrát zostavoval vládu. Bola by to nová verzia zlepenca. Aj keby to mala byť koalícia 6 strán a iks-frakcií. Bez ohľadu na občanov, bez ohľadu na Slovensko. Len aby sa za každú cenu udržali pri moci. Preto bude 10. marca dôležitý každý jeden hlas.