martin glvac

Tešil som sa, ako Daniel Lipšic konečne oznámi, že dostali vraha Ernesta Valka. Bohužiaľ som sa mýlil. Jeho tlačovka o privatizácii Paroplynového cyklu (PPC) bola ukážkou farizejstva obludných rozmerov. Nielenže pri predaji PPC asistoval Lipšicov najbližší človek, no ako právnik (hoci bez praxe) by mal pán minister vedieť, že šanca na zrušenie privatizácie PPC sa blíži k nule. Politik, ktorý aj s ďalšími loboval za zisky Penty v zdravotníctve si naháňa popularitu pár dní pred voľbami veľkohubými rečami. Áno, verím, že mnohých ohúril a chytil na udičku. Alebo skôr do pasce. V skutočnosti sa znemožnil.

K faktom. Daniel  Lipšic bol podpredsedom vlády, ktorá predala PPC spoločnosti  Penta. Nevýhodnosti tejto privatizácie, na ktorej štát prerobil 7 – 15 miliárd, sa v roku 2004 veľmi intenzívne venovali médiá.  Minimálne od januára do mája 2004.  Stačilo, aby mal pán podpredseda vlády prehľad z denníkov, týždenníkov a televízií,  čo sa deje v tejto krajine, keďže rokovaniam vlády na túto tému nevenoval žiadnu pozornosť.

Vláda sa pokútnemu predaju PPC venovala v januári, v marci a v pláne to mala aj v apríli. V tejto veci vznikol spor medzi vtedajším ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom a Fondom národného majetku (FNM), SMK žiadala zvolanie koaličnej rady. O predaji PPC sa teda veľa hovorilo. Podpredseda tejto vlády a súčasný minister vnútra Daniel Lipšic nám však dnes hovorí, že vtedy  o ničom nevedel. Na tlačovej konferencii sa bránil, že o privatizácii nemal bližšie informácie, pretože analýzu  o predaji PPC, ktorá konštatuje nevýhodnosť privatizácie, Pavol Rusko stiahol z rokovania vlády. Tá analýza visí na webovej stránke úradu vlády už 8 rokov. Pán Lipšic sa však mohol pochváliť aj oveľa zaujímavejšou informáciou.

Máloktorý člen vlády mohol mať v roku 2004 také dobré informácie o PPC ako Daniel Lipšic. V privatizačnej komisii FNM sedel aj Milan Krajniak. Lipšicov najbližší spolupracovník, poradca na ministerstve vnútra, známy aj z Gorily. Krajniak za predaj PPC pre Pentu hlasoval a nedávno túto privatizáciu obhajoval v denníku Sme, hovoril že to bol výhodný obchod pre štát. Ak o nevýhodnosti nevedel pán Krajniak počas rozhodovania o predaji, prečo sa neobrátil na políciu po vypracovaní analýzy rezortu hospodárstva, ktorá bola navyše medializovaná. Prečo zlodejinu, na ktorej prišiel štát o miliardy neoznámil podpredseda vlády Daniel  Lipšic, pseudobojovník s korupciou, zločinom a mafiánmi. Prečo tak robí až dnes? Lebo sú voľby a môže oklamať ľudí, ktorí mu dajú hlas? Lebo šanca, že zrušia privatizáciu je nulová a po voľbách môže vykrikovať, že na Slovensku nefunguje spravodlivosť?  Ak sa mu nepáči privatizácia PPC, nemal by napadnúť aj privatizáciu Slovenských elektrární? Veď aj tá bola pre Slovensko nevýhodná.

Lipšicove teatrálne vystúpenia, na ktorých prekrýva nečinnosť veľkými rečami ma priznám sa neprekvapujú. Stačí sa pozrieť  do minulosti. V januári 2009 vyhlásil, že v Dzurindovej vláde sa kupčilo s poslaneckými hlasmi, potrestaný nebol nikto. Koncom roka 2010 ho novinár Tom Nicholson upozorňoval na Gorilu, Lipšic neurobil nič. Daniel Lipšic nerobí, Daniel Lipšic imituje činnosť a najradšej pred voľbami.

Ak bolo na Lipšicovej tlačovke niečo dobré, tak azda len to, že sme sa dozvedeli dve veci. Prvú, že sedel vo vláde, kde kradli ako straky a druhú, že potvrdil správnosť politiky Smeru, ktorý je od začiatku proti privatizácii. Ďakujeme pán Lipšic, že ste to ocenili. Možno prehodnotíte aj postoj k ziskom Penty v zdravotníctve, ktoré stále podporujete.

Minister vnútra rád strieľa do druhých, keď sa mu to politicky vyplatí. Prakticky je Daniel Lipšic neschopný politik, no uznám, že mediálne zdatný. Nedávno o ňom Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa musel asi zblázniť. Ja tvrdím, že si z nás robí bláznov.